Články 2012/2013

 

Hurá , ide sa do Pienin!

Bol pondelok 20.mája, len niekoľko minút po 6,30 a my, žiaci 5.-9.ročníka, sme sa zišli pred školou. Spolu s našimi učiteľmi sme mali pred sebou výlet do Pienin.  A tak Pieniny, TRASTE SA!

                Autobusmi sme prechádzali cez Ružomberok, Poprad, Kežmarok až do Červeného Kláštora. Tatry sa nám trocha schovali za oblaky, ale to nič nezmenilo na fakte, že sme mali skvelú náladu, ktorú pán učiteľ Benikovský ešte zlepšoval svojimi piesňami pri gitare, do ktorých sme sa postupne spevom zapájali aj my ostatní.

Asi po 3 hodinách cesty sme boli na mieste. Nastúpili sme do piatich pltí a splavovali sme Dunajec.  Celé okolie bolo prekrásne. Masívne skalnaté kopce, dravá rieka, svieži vzduch. V Goralskej reštaurácií na nás čakal chutný obed. Po ňom nasledovala návšteva Červeného Kláštora. Práve tu bol natočený film „ Legenda o lietajúcom Cypriánovi“. Čo nás najviac zaujalo? Staré knihy, oblečenia mníchov spred niekoľkých storočí, zrekonštruovaná kaplnka s nádherným stropom, pozlátený oltár, ručne maľované vzory na drevených laviciach, fresky na stenách, slnečné hodiny.

Dojmov z krásneho dňa bolo naozaj veľa. Škoda len, že na podobné výlety, kde na vlastné oči vidíme krásy nášho Slovenska chodievame tak málo.

                Ďakujeme všetkým učiteľom i pánu riaditeľovi za tento krásny výlet a už teraz sa tešíme na ďalšie.

 

Marta Matušíková, 9. trieda

 

 

Výlet do Pienin

Vstávať okolo 5 hodiny ráno sa asi každému nechcelo, ale kto chcel zažiť kopec srandy a dobrodružstvo, musel.

Hneď ako sa všetci dostavili ku škole, prišiel autobus a mikrobus a mohli sme vyraziť. S osem minútovým meškaním sme sa už konečne vybrali na cestu. Šli sme dlho, niektorí  žiaci v autobuse sa zabávali počúvaním hudby alebo rozprávaním. Cestou sme mohli obdivovať dediny, krásnu prírodu, skaly ale aj hrad Strečno a Starhrad. Myslím si , že cestu si užil každý.

Po hodine cesty sme mali 15-minútovú prestávku. Zastavili sme na pumpe a každý kto chcel ísť na WC, musel najprv zaplatiť 20 centov. Tento poplatok odradil veľa žiakov. Ale teraz vám nebudem rozprávať o WC, ale o výlete do Pienin.

Z pumpy sme nastúpili  do autobusu. Stále sme išli a išli a dostávali sa čoraz bližšie ku nášmu cieľu. Skoro by som zabudla. Mali sme ešte jednu zastávku, ale to už bolo v Pieninách. Zastavili sme sa ešte v reštaurácií, kde sme čakali na mikrobus, lebo sa 6-krát stratil. Čakali sme však aj preto, aby sme nahlásili počet syrov a počet rezňov k obedu.

Keď sme vybavili aj toto, konečne sme sa mohli vydať na splavovanie rieky Dunajec. Autobusom sme sa dopravili ku začiatku splavu. Nastúpili sme do pltí a mohli sme štartovať.

O Dunajci sa hovorí veľa povestí, pretože je to hraničná rieka medzi Poľskom a Slovenskom. Plavili sme sa približne 1 a pol hodiny. Cestou v plti sme mohli obdivovať skaly, prírodu Poľska a Slovenska, korytnačku z kameňa, ale aj niečo nezvyčajné. Napríklad strom, ktorý mal jeden peň a vyrastali z neho dva rôzne druhy stromov (smrek a breza). Šli sme aj po veľkých vlnách takže tí, ktorí boli na kraji plte, boli  trochu mokrí. Aby nebolo ľúto tým, ktorí boli v strede a boli suchí, ošpliechal ich pán pltník ľadovou vodou z Dunajca. Prišli sme na koniec trasy vyhradenej na splavovanie. Odtiaľ sa niektorí odviezli kočom až ku penziónu, kde sme čakali na autobus. Niektorí išli k penziónu pešo.

Keď sme všetci dorazili k penziónu, bol čas sa ísť najesť. Tak sme šli znova do reštaurácie, tam nás už čakali z pripraveným jedlom, no aj tak niektorí museli dlho čakať. Jedlo bolo výborné a myslím si, že chutilo všetkým.

Keď sme sa všetci najedli, išli sme do Červeného Kláštora, kde bolo veľa zaujímavých vecí, napríklad rôzne oblečenie a obrazy. Pozrieť sme si mohli aj zrúcaniny izieb, staré klince, nádoby, studne, ale aj čo pestovali mnísi. Ak bol niekto zvedavý a šikovný, prečítal si názvy rastlín, ktoré tu mnísi pestovali, napríklad mätu priepornú, skorocel atď.

Po exkurzií v Červenom Kláštore sme sa unavení a plní zážitkov vybrali do autobusu na cestu domov. Zase dve a pol hodiny v autobuse. Cestou sme sa zabávali počúvaním hudby, rozprávaním sa, ale aj ohadzovaním sa slizom, ktorý si niektorí kúpili pred nástupom do autobusu. Starší žiaci, ktorí sedeli úplne vzadu sa fotili, nahlas sa smiali a zabávali sa ako ostatní. Keď sme prichádzali ku Žiline p. uč. Benikovský kontroloval miesta, aby sme autobus nechali čistý. Keď sme prišli ku škole a otvorili sa dvere autobusu všetci sa ako stíhačky rozpŕchli domov.

A takto sa končí krásny deň plný zážitkov a srandy.

 

Soňa Maslíková, 6. trieda