Archív aktualít 2012/2013

Presne tak, ako počujete. Jar sa tento rok na našu školu nedostala len cez okná, ale aj v podobe dvoch kúzelných hudobníkov Martušky a Martina. Ako sa k nám vlastne dostali? Jednoducho. Prišli na jarnej piesni v rytme menuetu. Vy neviete, čo menuet je? No predsa starý tanec, ktorý komponoval napríklad Johann Sebastian Bach.

Napäté čakanie na príchod dvoch rozprávkarov sa najprv zdalo nekonečné. Rozložené hudobné nástroje ešte zväčšovali našu netrpezlivosť. Ale čo to? Z piatej triedy sa k nám približuje Martuška spolu so svojou kamarátkou Zuzkou. Obidve tancujú. Nádherné šaty sa im v rannom jarnom slnku krásne trblietajú.  

Zuzka je však akási menšia. Má dokonca aj akési kratšie šaty. A pri rozprávaní nehýbe ústami. Ale veď, veď to je bábka! Zuzka je bábka. No, to ma podržte. Pst, ticho. Žiaci prvého, druhého, tretieho, štvrtého a piateho ročníka si zatiaľ nič nevšimli.

„Kto si chce so mnou zatancovať?“ pýta sa Martuška detí. Záujem o tanec však veľmi veľký nie je, a tak sa na tancovanie podujme pán učiteľ. Nejde mu to veľmi dobre, pretože menuet sa u nás tancoval naposledy pred 500 rokmi. Martuška s kamarátom Martinom mu však pomôžu. Po chvíli sa osmelia aj piatačky a svojimi krokovými variáciami sa môžu pokojne vyrovnať rozprávkarke Martuške.

Hudba pred 500 rokmi bola iná, ale vždy sa hrala na hudobných nástrojoch. Práve preto si Martin doniesol husle, klavír a Martuška flautu. Vďaka týmto čarovným nástrojom sme mohli počúvať nielen starú hudbu, ale aj ľudové tance ako polka alebo valčík.

Martuške a Martinovi sa nakoniec podarilo roztancovať viac ako desať žiakov, keď sa pokúsili spraviť kruh, v ktorom sa zvŕtali ešte naše staré mamy.

 Martin Benikovský

(triedny učiteľ 5. ročníka)